Cirrus (Ci)

Slovenský názov je riasa. je to oblak vysokého poschodia, tz.:
vyskytuje sa vo výškach od 6 do 10 km. Často na hranici troposféry,
niekedy zasahuje aj do stratosféry. Vždy je priesvitný pre slnečné
alebo mesačné nebo a má jemný lesk. Zložený je výhradne iba s ľadových
kryštálikov, lebo sa vyskytuje vo vrstvách atmosféry kde je -30 až -60 st.
Nikdy s neho neprší, ale je príznakom blížiacej sa atmosferickej fronty.
Niekedy sa objavuje aj centrálnej časti tlakovej výše, alebo na vrchole
kumulonimbusu (búrkového mraku). V niektorých knihách je napísané,
že môže vznikať v centrálnych oblastiach tlakovej výše ako dôsledok interakcie
kozmického žiarenia s atmosférickými plynmi. Nepravý cirrus vzniká z lietadlových
kondenzačných pruhov. Majú aj podobnú štruktúru. Trvanlivosť týchto oblakov
závisí na vlhkosti vzduchu medzi 7-12 km, kde sú teploty od -40 do -50 st.
Kondenzačné pruhy zostávajú na oblohe maximálne 40 minút.
K spoľahlivej diagnóze musíme oblohu sledovať dlhší čas, až niekoľko hodín,
aby sme určili či riasy pribúdajú alebo naopak. Ak majú tvar pretiahnutý tvar
vlákien a háčkov, objavujú sa sporadicky, ale neskôr zakrývajú celú oblohu.
Ak predtým než sa obloha začala zaťahovať cirry, prebiehala termická
činnosť, tj. výstupné pohyby teplejšieho vzduchu nad prehriatím terénom
a vzostupné pohyby chladnejšieho vzduchu, dochádza pri zaťahovaní oblohy
riasami k útlmu tohto javu.
V podmienkach ČR a SR, kedy sa tlakové níže nad Európou presúvajú od Západu
na Východ, prechádza najčastejšie okraj teplej fronty severnou časťou
nášho územia, takže na severe môže byť zamračené s vysokou oblačnosťou,
v strede republiky môže byť polojasno a na juhu potom polojasno alebo nejaká
riasová oblačnosť, pozorovateľná zo severnej časti oblohy.